Efektivita učenia

Efektivita učenia je základným stavebným kameňom procesu vzdelávania. Ak totiž učenie nie je efektívne, môže "žiak" na konci procesu odísť len s vedomosťami, nie so zručnosťami. Ako sa to prejaví v praxi? Pre bežnú prácu bude "žiak" v podstate nepoužiteľný. Aby sme takýmto situáciám predišli, je potrebné zmapovať (zmerať) súčasnú efektivitu učenia a navrhnúť korekčné mechanizmy.

Paralelné procesy učenia

Nasledujúca schéma vysvetľuje, ako vysvetľujeme procesy učenia, ktoré sa dejú v hlave detí, žiakov, študentov a dospelých.

paralelní procesy učení

Oba trojuholníky zobrazujú symbolicky dva nezávislé a zároveň nezastupiteľné paralelné procesy učenia.

Modrý trojuholník znázorňuje individuálny, spontánny proces učenia, ktorý vychádza zo základnej potreby rozvíjať sa, poznávať, byť v neustálej interakcii s prostredím a okolitým svetom.

Najsilnejšie sa v ňom uplatňujú autonómne subsystémy vedomia - somatický a energetický.

Zelený trojuholník znázorňuje riadený, formálne štrukturovaný proces učenia, aplikovaný v školách. Využíva všeobecne platné, zámerné a dlhodobé stereotypy človeka formulované do "hotových, poznaných a overených" informačných celkov.

Jeho hlavnými dominantami sú oba presahové subsystémy vedomia (mentálny a sociálny).

Ako sa proces učenia v rôznych fázach života mení

Skorá fáza

V prvých fázach života je jasným hnacím motorom učenia proces spontánny, ktorý sa opiera o potrebu silného informačného nasýtenia pre priamy anatomicko fyziologický rast neurónových sietí mozgu. Jeho základom je pokus a omyl a vytváranie procesov pre rozvoj exekutívnych funkcií mozgu. Tie potom tvoria základ presahových subsystémov vedomia, teda pre cielený pohyb a reč. Najsilnejšie sa v tejto dobe rozvíjajú neurónové siete zrakového, sluchového a senzomotorického typu za spoluúčasti neurónových sietí pre farby, čas a priestor. Na tieto procesy potom nadväzuje rozvoj neurónových sietí pre pamäťové a rozhodovacie procesy. Vekovo tento proces dominuje v celom predškolskom období, pričom sa výrazne rozvíja proces sebauvedomovania a zasahuje zhruba až do 3. triedy prvého stupňa základnej školy.

Štvrtý až siedmy postupový ročník

V období štvrtého postupného ročníka sa vývojovo rýchle zamenia komunikačný štýl kooperácie a hry za proces sociálnej účasti a potreby úspešného výkonu.

Dochádza k etape premeny na výberovo selektívny typ učenia. Žiaci sú schopní jednak rozvíjať svoje "silné individuálne stránky, prednosti či vlohy", zároveň zámerne s ostatnými zdieľať a pokúšať sa zvládnuť aj rozvíjať škálu zručností a predností "tých ostatných", aby nedochádzalo k ich vylúčeniu a separácii zo skupín. Vekovo toto obdobie pretrváva približne až do začiatku siedmeho ročníka, pričom interaktívny štýl participácie sa obohacuje o potrebu podieľať sa na aktívnej tvorbe skupinových pravidiel (hlavne v období šiesteho ročníka).

Do deviateho postupného ročníka

Dochádza k postupnému vyviazaniu sa z prílišnej závislosti na podmienkach a k uvoľneniu priestoru pre uvedomelý proces rozhodovania. Teda každým jedincom riadeného procesu "čo, prečo a za akým cieľom či zmyslom sa chcem a budem učiť". Tento proces sa vekovo završuje v priebehu 9. ročníka základnej školy a umožňuje aktívnu, individuálne výberovú voľbu pre vhodný typ alebo druh stredoškolského vzdelávania.

Stredná škola a pokračovanie

Posledným vekovým obdobím, kde začína jednoznačne a výrazne prevládať práve kvalita formalizovaného výučbového procesu je obdobie stredného školstva. V ňom sa potom už presadzujú individuálne schopnosti a umenie pedagógov stimulovať uplatnenie výberových informácií, kvalita, dostupnosť a využiteľnosť technického zázemia výučby a potreba koučingového typu vedenia. To všetko v nadväznosti na rozhodnutie jedinca aktívne sa ďalej učiť a dosiahnuť reálne ciele.

Čím viac sa v súčasnosti darí znižovať podiel frontálnych a iba "hovorených štýlov výučby", čím pestrejšie a bohatšie sa využívajú rozmanité informačné zdroje dynamického rázu, tým je výučba efektívnejšia.